piatok 22. apríla 2011

Iný návrh nového sociálneho systému

A. Cieľový stav (po skončení prechodných období)

Predstavte si, že existuje sociálny systém postavený na štyroch pilieroch: osobnom sociálnom účte občana, dobrovoľnom sociálnom poistení, dobrovoľnom investovaní a záchrannej sociálnej sieti. Systém, ktorý dáva ľuďom slobodu a motivuje ich k vyššej miere zodpovednosti za seba a svoju rodinu. Systém, ktorý sa v prípade núdze postará o slabých ale aj odmeňuje tých, ktorí do neho prispievajú. Systém, ktorý je skutočne spravodlivý, efektívny a hlavne finančne dlhodobo udržateľný.


1. pilier: Osobný sociálny účet občana

Zdroje

Zdrojom finančných prostriedkov pre prvý pilier sociálneho systému (osobný sociálny účet občana) sú povinné príspevky formou jedného sociálneho odvodu vo výške legislatívou určeného percenta zo všetkých príjmov občana (bez výnimiek) až do maximálneho vymeriavacieho základu. Odvedené príspevky sú oslobodené od dane z príjmov (sú odpočítateľnou položkou základu dane).

Občan svojim odvodom prispieva nielen na svoj osobný sociálny účet, ale aj na solidárny sociálny účet a môže prispievať na osobné účty jemu blízkych ľudí (deti, rodičia, manžel/manželka, partner).

Celkové percento odvodu je nižšie pre mladých ľudí, s pribúdajúcim vekom sa postupne zvyšuje (do 30 rokov 20%, od 30 do 40 rokov 30%, od 40 do 50 rokov 35%, nad 50 rokov 40%). Tento spôsob postupného zvyšovania percenta odvodu rieši tri problémy.

Prvým je skutočnosť, že podstatnú časť reálne potrebnej zdravotnej starostlivosti ľudia čerpajú v posledných rokoch života (čím je človek starší, tým viac chorľavie).

Druhým problémom je inflácia, ktorá je v prípade dôchodkov zanedbateľná pri (kvôli demografickému vývoju trvalo neudržateľnom) priebežnom systéme, ale pri sporení si na vlastný dôchodok (v súčasnosti 2. pilier) jej vplyv na výšku úspor (ich znehodnocovanie) nie je zanedbateľný. Preto je pre občana výhodnejšie, ak si na svoj osobný sociálny (to znamená aj dôchodkový) účet odkladá menej peňazí v mladosti a viac v staršom veku.

Tretím je skutočnosť, že ľudia v mladšom veku sa osamostatňujú, zakladajú si rodiny, zabezpečujú bývanie. Tieto aktivity sú finančne pomerne náročné, preto je vhodné im v tomto životnom období ponechať k dispozícii viac zarobených peňazí.

Použitie

Finančné zdroje, ktoré sa postupne akumulujú na osobnom sociálnom účte občana sú určené na financovanie bežnej zdravotnej starostlivosti, na podporu preklenutia období pri dočasnej strate príjmu (práceneschopnosť, strata zamestnania a pod.) a zabezpečenie vyššej kvality života po odchode do dôchodku.

Občan, vlastník osobného sociálneho účtu, sa sám rozhoduje o svojom veku odchodu do dôchodku. V prípade, že na osobnom sociálnom účte nemá dostatok finančných prostriedkov na predpokladanú dobu dožitia a existuje reálna hrozba že bude odkázaný na sociálnu záchrannú sieť (4. pilier), vek odchodu do dôchodku je zhodný s aktuálnym očakávaným vekom dožitia na Slovensku zaokrúhlený na celé roky nadol.

Finančné zdroje naakumulované na osobnom sociálnom účte občana sú vlastníctvom občana a predmetom dedičstva.

Občania, ktorí na svojom osobnom sociálnom účte nemajú z akéhokoľvek dôvodu žiadne finančné prostriedky (neprispievajú do neho, vyčerpali ho), padnú do sociálnej záchrannej siete.


2. pilier: Dobrovoľné sociálne poistenie občana

Zdroje

Zdrojom pre druhý pilier sociálneho systému je dobrovoľné štátne alebo komerčne sociálne poistenie, ktoré kryje riziká náhodných životných situácií (vážna choroba, nutnosť drahej liečby, úraz), prípadne zabezpečuje nadštandardné riešenie nepriaznivých životných situácií.

Výška poistného nezávisí od príjmu občana. Závisí od rozsahu poistených rizík, ktoré sú v rámci poistného vzťahu kryté, výšky spoluúčasti poistenca na úhrade nákladov a od posúdenia rôznych vplyvov (rizikových faktorov) zvyšujúcich alebo znižujúcich pravdepodobnosť vzniku poistnej udalosti.

V prípade, že má občan na svojom osobnom sociálnom účte naakumulovaný dostatočne vysoký objem finančných prostriedkov, môže uhrádzať poistenie zo svojho sociálneho účtu (prvý pilier).

Použitie

Poisťovňa financuje poistencovi finančne náročnú zdravotnú starostlivosť až do výšky dohodnutého poistného krytia (operácie, onkologická liečba, liečba v zahraničí a pod.). Okrem toho poisťovňa poskytne poistenému občanovi finančné plnenie aj v prípade vzniku inej poistnej udalosti, ktorá je zahrnutá do predmetu zmluvy o sociálnom poistení, vrátane nadštandardného riešenia mimoriadnych životných situácií.


3. pilier: Dobrovoľné investovanie a sporenie

Zdroj

Zdrojom pre tretí pilier sociálneho systému sú voľné finančné zdroje občana.

Použitie

Občan má právo dobrovoľne rozhodnúť o tom, čo urobí so svojimi voľnými finančnými prostriedkami. Môže ich minúť na drahšie jedlo v reštaurácii, luxusnejšiu dovolenku, krajšie šaty a topánky, novšiu elektroniku alebo tieto peniaze slobodne investovať do čohokoľvek. Uvádzam niektoré príklady viac alebo menej rozumného investovania:

a)    Do vlastného a kvalitnejšieho bývania (vlastný byt, zateplenie domu a pod.).
b)    Do vlastného vzdelania a vzdelania svojich detí.
c)    Rýchlejšie splatenie hypotéky a úverov.
d)    Založenie vlastného podnikania.
e)    Nákup akcií, podielov v spoločnostiach, podielov vo fondoch, drahých kovov, predmetov trvalej hodnoty, nehnuteľností a pod.
f)     Dobrovoľné vklady na svoje osobné účty v stavebných sporiteľniach, DSS, DDS a pod.
g)    Odkladanie si peňazí na vkladnú knižku, účet v banke alebo do pančuchy v skrini.
h)    Odovzdanie peňazí nebankovým finančným subjektom sľubujúcim vysoké výnosy.

A to všetko s využívaním  príslušných výhod a so znášaním všetkých rizík súvisiacich s tým ktorým spôsobom investovania.


4. pilier: Záchranná sociálna sieť

Zdroje

Zdrojom pre záchrannú sociálnu sieť  je štátny rozpočet (daňové príjmy), časť sociálneho odvodu a dobrovoľné príspevky občanov, firiem, prípadne zbierky charitatívnych organizácií.

Použitie

Záchranná sociálna sieť poskytuje sociálne životné minimum pre občanov, ktorí nemajú alebo stratili schopnosť zabezpečiť si príjem potrebný na prežitie iným spôsobom a nemajú žiadne zdroje v prvých troch pilieroch sociálneho systému, vrátane sociálnych dôchodkov.

Záchranná sociálna sieť financuje základnú nízkonákladovú zdravotnú starostlivosť občanov, ktorí nemajú finančné prostriedky na svojich osobných sociálnych účtoch.


5. pilier: Štátna politika podpory

Zdroje

Zdrojom pre štátnu politiku podpory je štátny rozpočet (daňové príjmy).

Použitie

Podpora (regulácia) pôrodnosti, platby výpalného neprispôsobivým občanov atď. Tu sa dá toho navymýšľať naozaj veľa, ak na to budú zdroje.


Je mi jasné, že tento návrh nie je dokonalý. Preto ma zaujíma váš názor. Píšte a komentujte.

Ďakujem.

streda 13. apríla 2011

Druhá zložka biznis modelu - Model hrubého zisku

Druhou zložkou podnikateľského modelu je model hrubého zisku. Pomocou neho hľadáme odpoveď na otázku „Koľko nám ostane z príjmu, keď zaplatíme priame náklady na predaný tovar?“.


          Hrubý zisk (HZ) = Príjem (P) – Náklady na predaný tovar (NNPT)


NNPT zahrňujú všetky výdaje, ktoré priamo súvisia s výrobou alebo dodaním toho čo predávame. Zvykne sa vyjadrovať ako percento z príjmu, pričom rozpätie je od 0% do 100%. NNPT nezahŕňajú ďalšie náklady na podnikanie. Čím vyššie je percento hrubého zisku, tým lepšie.

Ak už máme vypracovaný príjmový model, musíme percentuálne vyjadriť hrubý zisk, ktorý očakávame z každého príjmu. Tiež by sme sa mali zamyslieť nad zložením toho, čo ponúkame (produkt, služba) a rozhodnúť, ktoré zložky môžeme presunúť na niekoho iného (znížiť náklady na predaný tovar).

Úspešné modely hrubého zisku vychádzajú z rozhodnutí o cenách na základe hodnoty, ktorú zákazníci kúpou získavajú (alebo ju vnímajú), čiže nielen na základe vynaložených nákladov, ako to robí väčšina firiem. 

Pri vytváraní modelov hrubého zisku existujú tri kľúčové prvky na ktoré by sme nemali zabudnúť:

  • Nové informačné technológie umožňujú vytváranie takých modelov hrubého zisku, v ktorých sa NNPT blížia k nule (a hrubý zisk k 100%).
  • Ak sa nám podarí vytvoriť model hrubého zisku, ktorý ďaleko prevyšuje všetky ostatné v danom odvetví, získame veľkú finančnú silu, ktorá nám umožní vyvinúť tlak na našich konkurentov tam, kde sú najviac zraniteľní.
  • Naša tvorba cien by nemala byť postavená len na nákladoch, ale aj na hodnote, akú zákazníci prisudzujú tovaru, ktorý predávame. Úzko to súvisí s príjmovým modelom. Pomocou metódy testovania hypotéz (budem sa jej venovať v niektorej z ďalších častí) môžeme zistiť, koľko sú zákazníci ochotní za naše produkty zaplatiť.
Našim cieľom je zabezpečiť pre svoju firmu taký hrubý zisk, ktorý jej dovolí rásť, platiť investorom, pokryť ostatné náklady a generovať čistý zisk.

Model hrubého zisku je možné vytvoriť pomocou troch základných prvkov:
  • Určenie rozdielu medzi cenou a NNPT v absolútnom aj v percentuálnom vyčíslení. Do akej miery dokážeme znížiť NNPT? Do akej výšky vieme zvýšiť ceny, aby ich zákazník ešte bol ochotný platiť?
  • Hospodárenie so zložkami hrubého zisku. Aké je percento hrubého zisku generujú jednotlivé zložky toho čo predávame? Aký je relatívny podiel menej ziskových a vysokoziskových zložiek na celkovom príjme?
  • Stratégia. Ktoré produkty sú pre nás zo strategického hľadiska také dôležité, že ich budeme predávať napriek nižšiemu hrubému zisku? Prečo? Akú konkurenčnú výhodu tým získame?
Na návrh modelu hrubého zisku budeme potrebovať jasné strategické myslenie a dôkazy (holé a pravdivé fakty). Dôkazy získame z existujúcich a dôveryhodných pozitívnych vzorov a z detailného prieskumu nákladov, ktoré súvisia s obstarávaním, výrobou a poskytovaním tovarov a služieb.

Ďalšou možnosťou sú naše nádeje a sny týkajúce sa príjmov a nákladov. Tieto však treba premeniť na hypotézy, ktoré musíme dôsledne otestovať a buď potvrdiť, alebo zamietnuť.

Ak máte otázky k modelu hrubého zisku, píšte na bm@bubbyloon.com. Nabudúce si povieme pár slov o prevádzkovom modeli, tretej zložke biznis modelu.

Alexander Vengrin, poradca, bubbyloon, s.r.o.

štvrtok 7. apríla 2011

Prvá zložka biznis modelu - Príjmový model

Prvou zložkou podnikateľského modelu je príjmový model. Dáva nám odpovede na otázky o našich budúcich zákazníkoch a o ich predpokladanej motivácii a očakávanom správaní:
  • Kto bude naše produkty (tovar, služby) kupovať?
  • Čo bude kupovať?
  • Prečo bude kupovať (aké potreby zákazníkov uspokojíme, alebo aké pôžitky im ponúkneme)?
  • Ako rýchlo (ako skoro), ako často a ako veľa bude nakupovať?
  • S akým úsilím a nákladmi na našej strane (čo nás bude stáť získanie každého jedného zákazníka, alebo každého opakovaného nákupu)?
  • Akú cenu je ochotný zákazník zaplatiť a akým spôsobom bude platiť (predplatné, platba za každé použitie v hotovosti, na faktúru so splatnosťou 30 dní)?
Príjem pri podnikaní predstavuje peniaze, ktoré nám zákazník dá za to, čo mu predáme. Našim zákazníkom je každý, čo nám zaplatí za čokoľvek, čo mu predáme.

Najpravdepodobnejšou a aj najčastejšou príčinou neúspechu príjmového modelu firmy je skutočnosť, že nemáme dostatočný počet zákazníkov, ktorí nám posielajú peniaze dostatočne včas, dostatočne často a v dostatočnom množstve na to, aby mohla naša firma fungovať.

Podmienkou úspešného príjmového modelu je uspokojenie potrieb zákazníkov, alebo poskytnutie zážitkov. Najlepšie podnikateľské príležitosti vznikajú z úspešného vyriešenia nejakej neuspokojenej potreby. Na spotrebiteľskom trhu je však často ešte dôležitejšie splniť túžbu alebo poskytnúť zážitok.

Pre inšpiráciu, aké potreby by som mohol uspokojovať, je vhodné urobiť si zoznam vecí, ktoré okolo nás nie sú úplne v poriadku alebo nie sú vykonávané tak ako by mohli byť. Odporúčam každému, aby si kúpil malý zápisník, nosil ho stále so sebou a do neho si zapisoval poznámky. Čo nefunguje tak ako má? A tiež aj nápady ako sa to dá zlepšiť. Verte mi, je toho naozaj veeeeeľmi veľa :).

A to s tým zápisníkom naozaj funguje. Sám ho používam. Za posledný mesiac do môjho "nápadníka" pribudla stovka nových nápadov na podnikanie. A niektoré z nich sú naozaj skvelé! Tak šup, šup, založte si svoj nápadník, pozorujte okolie a zapisujte. Budem rád, keď sa so svojimi skúsenosťami podelíte s ostatnými čitateľmi tohto blogu.
Ak máte otázky k príjmovému modelu, píšte na bm@bubbyloon.com. Nabudúce si povieme pár slov o druhej, rovnako dôležitej, zložke biznis modelu, modeli hrubého zisku.

Ak máte záujem dostávať upozornenia na nové príspevky, staňte sa sledovateľom tohto blogu.


Alexander Vengrin, podnikateľský poradca, bubbyloon, s.r.o.

pondelok 4. apríla 2011

Ako navrhnúť úspešný biznis model - úvod

Pri rozhovoroch s mladými aj skúsenejšími ľuďmi, ktorí sa by sa raz chceli postaviť na vlastné nohy a uvažujú o vstupe do stavu podnikateľského, sa často stretávam s otázkou, čo presne znamená podnikateľský model. Čo je to vlastne "biznis model", pojem ktorý počúvame zo všetkých strán a valí sa na nás z mnohých médií? Aký je jeho vplyv na úspech alebo neúspech našich podnikateľských aktivít?

Pre nich, aj pre iných záujemcov, som sa rozhodol napísať pár krátkych a zrozumiteľných článkov, ktoré budem postupne publikovať na svojom blogu. Budem rád, ak tieto poznámky poskytnú námety na rozmýšľanie o podnikaní, vyvolajú diskusiu a pomôžu ľuďom generovať nové nápady, inovatívne myšlienky a navrhovať úspešné podnikateľské modely pre akékoľvek súčasné alebo budúce odvetvie.

A teraz k veci. Pojem biznis model vo svojej podstate predstavuje určitú štruktúru ekonomických aktivít, ktoré sú pre každú firmu životne dôležité:
  • finančná hotovosť plynúca smerom dnu, do firmy
  • finančná hotovosť plynúca smerom von, z firmy
  • správne načasovanie týchto finančných tokov
Zatiaľ to vyzerá celkom jednoducho, však? Táto štruktúra má vplyv na to, či získate alebo stratíte peniaze a či ste schopní ponúknuť atraktívne výnosy vašim majiteľom (investorom). Alebo sám sebe, ak je firma vaša. Jednoducho povedané, biznis model je ekonomické podchytenie vášho podnikania vo všetkých jeho aspektoch.

Najbližšie sa budem venovať prvej zložke biznis modelu - príjmovému modelu firmy.

Ak máte záujem dostávať upozornenia na nové príspevky, staňte sa sledovateľom tohto blogu.


Alexander Vengrin, podnikateľský poradca, bubbyloon, s.r.o.

Pridané 7.4.2011 http://vengrin.blogspot.com/2011/04/prva-zlozka-biznis-modelu-prijmovy.html

štvrtok 31. marca 2011

Odvodová reforma a falošná solidarita

Prečítal som si blog Matúša Pošvanca z Nadácie F.A.Hayeka "Nemorálni živnostníci?". Autor píše o živnostníkoch, odvodovej reforme, nespravodlivosti, solidarite. Článok nájdete na http://moje.hnonline.sk/node/6830.

V podstate s pánom Pošvancom súhlasim. Až na jednu maličkosť. Celý súčasný sociálny systém, vrátane zdravotníctva, je zlý. To čo bolo dobré v Bismarckovej ére, keď tento systém vznikal, a naozaj to celkom slušne fungovalo pomerne dlhú dobu, sa v súčasnosti stáva obrovskou časovanou bombou.

Nebudem vysvetľovať a zachádzať do podrobností. Odvody v súčasnej podobe by však mali byť zrušené úplne. Treba zaviesť povinné sporenie na osobných sociálno zdravotných účtoch (povinné dovtedy, kým socializmom zdeformovaní občania neprídu na to, že sa treba správať voči sebe a svojej rodine zodpovedne), z ktorých by sa financovala bežná zdravotná starostlivosť a vlastný dôchodok. Pre prípady mimoriadne nákladnej liečby by malo byt zavedené dobrovoľné komerčné zdravotné poistenie. A pre tých, čo do systému neprispievajú (je jedno či asociál alebo podnikateľ) by malo byť vytvorené nízkonákladové zdravotníctvo s dlhými čakacími dobami a najlacnejšou liečbou. Ak chcú viac, nech si zaplatia z toho čo si odložili bokom.

Dajme ľudom slobodu, aby o sebe rozhodovali sami. Všetci politici sa nás snažia do niečoho nútiť. Ale ja, rovnako ako tisíce ďalších, chcem SLOBODU! Bohužiaľ, aj súčasná zbabelá "pravicová" vláda nás núti do falošnej solidarity!

streda 30. marca 2011

Ako v štátnej správe zvýšiť produktivitu práce o 300%? Realita alebo fikcia?

Minulý týždeň mi zavolal Milan. "nedáme PR Meeting?". Pre nezainteresovaných, PR Meeting (pí ár míting) znamená stretnutie na Pive a Rebrách na Bajkonure (ako nazýva našu obľúbenú krčmu moja krajšia polovička). Potreboval vypnúť. Ani ma nemusel dlho prehovárať. Je pravda, že som nevedel, do čoho sa skôr pustiť, ale občasný reset hlavy môže len prospieť.
 
Ako obyčajne, rebrá boli úplne fantastické. Dokonale pripravené, takmer nezvládnuteľné porcie (Maťo ani nedobojoval). Plzeňský Prazdroj tiež nemal chybu. Po pár pohároch sa, ako obyčajne, začali otvárať zvyčajné témy, blížiaca sa jar a bicykel, motorky, ľavicové reformy "pravicovej" vlády, Chorvátsko, hokej, futbal a tak ďalej.
 
Až kým Milan nepoložil otázku. "Počujte chlapi, viete ako sa dá v štátnej správe zvýšiť produktivita práce o 300 percent?" Neriešili sme to. Ale Milan pokračoval. "Odpoveď je jednoduchá. Treba prepustiť tri štvrtiny všetkých úradníkov a tí čo zostanú, musia zvládnuť prácu aj za ostatných".
 
Geniálne! Ale v slovenskej realite neuskutočniteľné. No náš "reformátor" sa nedal. Povzbudený štvrtým pivom začal rozprávať skutočný príbeh. SVOJ skutočný príbeh! On to vraj naozaj dokázal! Pokúsim sa zhrnúť aspoň najdôležitejšie fakty, aj keď musím priznať, že spomenúť si na všetky detaily nie je najjednoduchšie.
 
Milan pracoval vo veľkej štátnej inštitúcii. Necelý mesiac po nástupe odišiel jeho riaditeľ na služobnú cestu do zahraničia. Ten poveril Milana, aby ho počas týždňovej neprítomnosti zastupoval. Všetko išlo tak ako má. Až kým, v posledný deň zastupovania, ... BUM! Katastrofa! K exekútorom sa nedostalo predvolanie na súd. Je jasné, že sa pojednávania ani nezúčastnili. Pošta sa nakoniec našla.... Dva týždne ležala v jednej z mnohých kôp obálok a papierov na podateľni. Viac ako trojtýždňová prijatá pošta! Nespracovaná! Nezaevidovaná! Nedoručená k adresátom! A keďže tu nebol riaditeľ, pod ktorého podateľne patria, za všetko bol zodpovedný... MILAN!!!
 
Stalo sa... S tým sa už nič robiť nedá... Treba však čo najskôr zistiť prečo (k...., prečo práve teraz?!). Výsledkom niekoľkohodinového pátrania bolo zistenie dvoch príčin, ktoré tento stav pravdepodobne spôsobili. Prvá bola celkom logická. Organizácia v rámci úsporných opatrení prepustila časť zamestnancov podateľní. Pracovníci, ktorí zostali, neboli schopní robiť aj svoju prácu a súčasne pracovať za tých čo odišli. Druhá príčina mala tiež objektívny základ. Informačný systém na evidenciu došlej pošty zamŕzal a mal pomerne dlhé odozvy. Podčiarknuté a spočítané: málo ľudí a zlý informačný systém.

Ešte v ten deň si dal Milan pripraviť štatistiku práce podateľní za posledné tri mesiace. Najmenej výkonná pracovníčka zaevidovala priemerne denne 28 kusov prijatej pošty, najlepšia 250! Takmer desaťnásobný rozdiel! Je najvyšší čas na zmenu! Ešte v ten deň poslal mailom svojmu riaditeľovi návrh na riešenie.

Po mesiaci už neboli na podateľniach žiadne kopy papiera. Všetka prijatá pošta bola ešte v ten deň zaevidovaná a doručená k adresátovi. Vďaka Milanovmu návrhu sa zvýšila produktivita práce pracovníkov podateľní o 300%. 
 
Kto uhádne čo navrhol Milan riaditeľovi?


Doplnené 12.3.2012

Uz je to skoro rok, čo som napísal tento blog. Zaujímavé je, že okrem jednej dámy, ktorá pridala komentár, sa všetci pýtali na riešenie osobne, telefonicky alebo mailom. Aby som prípadným ďalším čitateľom a záujemcom uľahčil robotu, tu je riešenie, ktoré fungovalo.

Milan riaditeľovi odporučil poslať bez akéhokoľvek komentovania všetkým pracovníkom podateľní na celom Slovensku zoznam ľudí, ktorí v analyzovanom období evidovali prijatú poštu aj s priemerným denným počtom zaevidovaných kusov každým z nich. Nevykonali sa žiadne opatrenia, ani sankcie ani príkazy. Predpokladali, že sa pomalší dotiahnu na úroveň lepších.

Výsledkom tejto aktivity bolo, že po dvoch týždňoch už bola všetka nová pošta zaevidovaná a doručená adresátovi najneskôr do dvoch pracovných dní. Po mesiaci sa takmer všetka prijatá pošta zaevidovala ešte v deň prijatia a adresát ju dostal najneskôr najbližší pracovný deň.

A tak si Milan urobil novú štatistiku za celé mesačné obdobie od zverejnenia výsledkov predchádzajúcej. Výsledok všetkých šokoval. Pomalší sa nedotiahli na lepších, ale takmer všetci pracovníci podateľní zdvojnásobili svoj priemerný denný počet zaevidovanej pošty. Najslabší prekročili 60 a najlepší dosiahli viac ako 500 kusov.

A keďže nechodilo viac pošty ako predtým, organizacia si mohla dovoliť znížiť stav pracovnikov podateľní o polovicu. A tým dosiahla reálne štvornásobné zvýšenie produktivity.

Možno sa pýtam hlúpo, ale pýtam sa. Prečo...?

Keď niečomu nerozumiem, tak sa pýtam. Často sa pýtam hlúpo, ale ak by som to neurobil, veľa vecí sa nedozviem. Pri práci poradcu je mojou najčastejšou otázkou "Prečo...?".

Prečo nakupujete od tohto dodávateľa? Prečo mu platíte dopredu? Prečo sú vaše výrobky drahšie ako od konkurencie? Prečo to robíte takto a nie inak? A tak ďalej, a tak ďalej. Dookola a stále hlbšie a hlbšie. Ďalšie a ďalšie "prečo" stále viac bolia. A stále ťažšie sa na ne hľadajú odpovede. Ak sa aj nejaké nájdu, ešte ťažšie je ich rozumne zdôvodniť.

Jeden náš klient, hovorme mu Oskar, nasadzoval vo svojej firme nový informačný systém. Od niekoľkomiliónovej investície očakával taký malý (tajne dúfajúc že radšej veľký) zázrak. S rovnakým počtom zamestnancov bude môcť kvalitne obslúžiť oveľa väčší počet zákazníkov. Dodávateľ spočítal návratnosť investície 6 mesiacov. Úžasné!

Oskar podpísal zmluvu a dodávateľ sa pustil do práce. Od začiatku naplno, tak ako sa má. Konzultanti kmitali, pýtali sa, analyzovali. Poprevracali Oskarovu firmu zo všetkých strán a napísali niekoľkostostranový dokument "Analýza súčasného stavu a funkčných požiadaviek". Každý firemný proces bol detailne popísaný, každé oddelenie rozpitvané do najmenších detailov. Požiadavky jednotlivých pracovníkov zákazníka zaplnili desiatky plne popísaných strán. Medzi nimi žiarila prevažná väčšina takých, ktoré si vyžadovali náročné úpravy štandardnej funkčnosti, inak veľmi kvalitného, dodávaného informačného systému. To znamenalo začať s tvorbou návrhov, programovať, testovať, opravovať chyby, opäť testovať a tak ďalej.

Po piatich mesiacoch náročnej implementácie už bolo v systéme vykonaných toľko úprav, že orientovať sa v nich neboli schopní nielen konzultanti, ktorí ich navrhovali, ale ani programátori, ktorí ich vyvíjali. Všetci s tým začali mať dosť vážny problém. Do plánovaného termínu spustenia ostrej prevádzky systému zostával jeden mesiac a takmer tretina najnáročnejších požiadaviek Oskarových pracovníkov stále nebola zapracovaná.

Oskar už mal toho plné zuby. Zúril. Dodávateľovi dal ultimátum. Ak nesplní termín, vypovie zmluvu a bude žiadať náhradu škody. A je to tu! Začína krízový manažment! Ale ako ďalej? Nenastal práve v tejto chvíli vhodný okamih zapojiť do hry niekoho nestranného? Prečo? Prečo nie?

Boli sme oslovení, mesiac pred plánovaným spustením rutinnej prevádzky v Oskarovej firme, aby sme pomohli pri dokončení implementácie dvoch kľúčových procesov, na ktorých firma stála. Predaj a servis. Dve oblasti ktoré BEZPODMIENEČNE MUSIA FUNGOVAŤ!!!

Po zvážení niekoľkých možných alternatív sme veľmi rýchlo rozhodli. Prehodnotenie analýzy a požiadaviek zákazníka, nová implementácia predaja a servisu, spustenie týchto modulov k požadovanému termínu, ostatné moduly spúšťať postupne počas ďalších troch mesiacov.

A začalo sa veľké divadlo. Spolu s Oskarovými pracovníkmi sme postupne prechádzali celú pôvodnú analýzu. Jednu požiadavku za druhou. Vždy sme sa pýtali "Prečo...?, Prečo...?...A prečo...?" Rezali sme. Bolestivo. Do hĺbky! Z viac ako 300 požiadaviek na úpravu modulov predaja a servisu zostalo 24, ktoré zákazník dokázal zdôvodniť a trval na ich zapracovaní. Z nich boli len 3 (slovom TRI!!!), ktoré vyžadovali náročnejšie úpravy štandardu. Všetky ostatné sa dali riešiť využitím rôznych kombinácií štandardných funkcií dodávaného informačného systému.

A ako to celé dopadlo? Pôvodný termín spustenia modulov predaja a servisu sme nestihli. Omeškali sme sa o týždeň. Napriek tomu bol Oskar spokojný. Jeho firma predávala a bola schopná zabezpečiť bechybný servis. Spokojní boli aj Oskarovi pracovníci, ktorí za posledný mesiac odviedli spolu s dodávateľom obrovský kus práce. Nekonečne veľakrát museli počúvať slovíčko "Prečo?". A hľadať odpovede na ťažké otázky. A často odpovedať na hlúpe ťažké otázky!

Ale o tom to je! Ak sa neopýtam, aj keď hlúpo, nič sa nedozviem...

Autor pracuje ako poradca pre bubbyloon, s.r.o. http://www.facebook.com/pages/Bubbyloon/112707695474453?sk=info