Štvrtou zložkou podnikateľského modelu je model prevádzkového kapitálu. Pomocou neho hľadáme odpovede na otázky:
- Ako skoro budeme môcť žiadať od zákazníka platbu?
- Je nutné, aby sme viazali naše peniaze v zásobách, ktoré čakajú na platbu zákazníka?
- Mohli by sme zaplatiť svojim dodávateľom neskôr, to znamená až po platbe zákazníka?
Prevádzkový kapitál je hotovosť, ktorú musí mať každá firma k dispozícii aby mohla fungovať, aby mohla vyplatiť zamestnancov, dodávateľov a pod. Nedostatok hotovosti je častou príčinou neúspechu mnohých začínajúcich firiem. Preto je dôležité správne načasovať ako príliv tak aj odliv hotovosti.
Prevádzkový kapitál je tvorený dvoma položkami:
Bežné aktíva – zahŕňajú peniaze ktoré má (alebo čoskoro bude mať) firma k dispozícii. Patrí medzi ne hotovosť, krátkodobé vklady na účtoch, pohľadávky (hotovosť, ktorú nám dlhujú zákazníci, čo ešte nezaplatili) a zásoby, ktoré sa dajú predať.
Bežné pasíva – sú to záväzky firmy, ktoré budeme musieť zaplatiť v krátkodobom horizonte (zvyčajne do jedného roka). Patria medzi ne veriteľské účty (dlžíme dodávateľom za tovar, ktorý nám už dodali, ale sme ho ešte nezaplatili) a krátkodobé dlhy (bankové úvery).
Prevádzkový kapitál = Bežné aktíva – Bežné pasíva
Prevádzkový kapitál pozostáva z hotovostnej a nehotovostnej zložky. Je výhodné sa snažiť, aby nehotovostná zložka nášho prevádzkového kapitálu bola negatívna. To znamená prinútiť dodávateľov, aby čo najdlhšie počkali s úhradou našich záväzkov a presvedčiť zákazníkov, aby nám rýchlo zaplatili a aby sme nemali u nich viazanú svoju hotovosť. Niekedy môžeme od zákazníkov žiadať predplatné, ktoré inkasujeme ešte predtým, ako dodáme tovar alebo poskytneme službu. Niekedy je výhodnejšie mať v rukách dlhšie a viac hotovosti namiesto papierov a dosahovanie o niečo vyššieho zisku.
Ako presvedčiť zákazníkov aby sa so svojimi peniazmi rozlúčili vopred? Odpoveď znie Čo za to (ČZT)? Treba dať na to zákazníkom zmysluplný dôvod.
ČZT platí aj pre dodávateľov. Aj pre nich treba nájsť vhodný argument, aby nám ponúkli výhodnejšie platobné podmienky či už vo forme nižších cien alebo predĺžených termínov splatnosti.
Pri návrhu samotného modelu prevádzkového kapitálu by sme si mali položiť si tri strategické otázky:
- Vzhľadom na príjmový model, kedy (koľko dní pred alebo po dodaní tovaru alebo služieb) môžeme od zákazníkov požadovať platbu? Môžeme ich žiadať aby nám zaplatili skôr? Prečo áno? Prečo nie?
- Ako rýchlo alebo pomalšie musíme platiť kľúčovým dodávateľom a zamestnancom (počítame to odo dňa, keď sme tovar prijali alebo bola konkrétna práca urobená)? Aké sú zvyky v tom ktorom odvetví? Prečo by sme mohli byť schopní zmeniť ho?
- Koľko hotovosti (počítanej na dni) musíme viazať v zásobách alebo iných vopred zaplatených položkách (bežné aktíva) predtým než sú pripravené na predaj? Aké sú štandardy v odvetví? Prečo by sme mohli byť schopní zmeniť ho?
Vždy je dobré rozmýšľať nad tým, čo by nás mohlo v oblasti prevádzkového kapitálu dramaticky odlíšiť od iných konkurentov v našom odvetví, hľadať pozitívne aj negatívne vzory, a v prípade že sa nám ich nepodarí nájsť, formulovať hypotézy a testovať ich.
Nabudúce pár slov o piatej, poslednej zložke biznis modelu, ktorou je model investičného kapitálu.
Predchádzajúce články seriálu o biznis modeloch:
Úvod
Prvá zložka biznis modelu
Druhá zložka biznis modelu
Tretia zložka biznis modelu
bubbyloon
emillco