Keď niečomu nerozumiem, tak sa pýtam. Často sa pýtam hlúpo, ale ak by som to neurobil, veľa vecí sa nedozviem. Pri práci poradcu je mojou najčastejšou otázkou "Prečo...?".
Prečo nakupujete od tohto dodávateľa? Prečo mu platíte dopredu? Prečo sú vaše výrobky drahšie ako od konkurencie? Prečo to robíte takto a nie inak? A tak ďalej, a tak ďalej. Dookola a stále hlbšie a hlbšie. Ďalšie a ďalšie "prečo" stále viac bolia. A stále ťažšie sa na ne hľadajú odpovede. Ak sa aj nejaké nájdu, ešte ťažšie je ich rozumne zdôvodniť.
Jeden náš klient, hovorme mu Oskar, nasadzoval vo svojej firme nový informačný systém. Od niekoľkomiliónovej investície očakával taký malý (tajne dúfajúc že radšej veľký) zázrak. S rovnakým počtom zamestnancov bude môcť kvalitne obslúžiť oveľa väčší počet zákazníkov. Dodávateľ spočítal návratnosť investície 6 mesiacov. Úžasné!
Oskar podpísal zmluvu a dodávateľ sa pustil do práce. Od začiatku naplno, tak ako sa má. Konzultanti kmitali, pýtali sa, analyzovali. Poprevracali Oskarovu firmu zo všetkých strán a napísali niekoľkostostranový dokument "Analýza súčasného stavu a funkčných požiadaviek". Každý firemný proces bol detailne popísaný, každé oddelenie rozpitvané do najmenších detailov. Požiadavky jednotlivých pracovníkov zákazníka zaplnili desiatky plne popísaných strán. Medzi nimi žiarila prevažná väčšina takých, ktoré si vyžadovali náročné úpravy štandardnej funkčnosti, inak veľmi kvalitného, dodávaného informačného systému. To znamenalo začať s tvorbou návrhov, programovať, testovať, opravovať chyby, opäť testovať a tak ďalej.
Po piatich mesiacoch náročnej implementácie už bolo v systéme vykonaných toľko úprav, že orientovať sa v nich neboli schopní nielen konzultanti, ktorí ich navrhovali, ale ani programátori, ktorí ich vyvíjali. Všetci s tým začali mať dosť vážny problém. Do plánovaného termínu spustenia ostrej prevádzky systému zostával jeden mesiac a takmer tretina najnáročnejších požiadaviek Oskarových pracovníkov stále nebola zapracovaná.
Oskar už mal toho plné zuby. Zúril. Dodávateľovi dal ultimátum. Ak nesplní termín, vypovie zmluvu a bude žiadať náhradu škody. A je to tu! Začína krízový manažment! Ale ako ďalej? Nenastal práve v tejto chvíli vhodný okamih zapojiť do hry niekoho nestranného? Prečo? Prečo nie?
Boli sme oslovení, mesiac pred plánovaným spustením rutinnej prevádzky v Oskarovej firme, aby sme pomohli pri dokončení implementácie dvoch kľúčových procesov, na ktorých firma stála. Predaj a servis. Dve oblasti ktoré BEZPODMIENEČNE MUSIA FUNGOVAŤ!!!
Po zvážení niekoľkých možných alternatív sme veľmi rýchlo rozhodli. Prehodnotenie analýzy a požiadaviek zákazníka, nová implementácia predaja a servisu, spustenie týchto modulov k požadovanému termínu, ostatné moduly spúšťať postupne počas ďalších troch mesiacov.
A začalo sa veľké divadlo. Spolu s Oskarovými pracovníkmi sme postupne prechádzali celú pôvodnú analýzu. Jednu požiadavku za druhou. Vždy sme sa pýtali "Prečo...?, Prečo...?...A prečo...?" Rezali sme. Bolestivo. Do hĺbky! Z viac ako 300 požiadaviek na úpravu modulov predaja a servisu zostalo 24, ktoré zákazník dokázal zdôvodniť a trval na ich zapracovaní. Z nich boli len 3 (slovom TRI!!!), ktoré vyžadovali náročnejšie úpravy štandardu. Všetky ostatné sa dali riešiť využitím rôznych kombinácií štandardných funkcií dodávaného informačného systému.
A ako to celé dopadlo? Pôvodný termín spustenia modulov predaja a servisu sme nestihli. Omeškali sme sa o týždeň. Napriek tomu bol Oskar spokojný. Jeho firma predávala a bola schopná zabezpečiť bechybný servis. Spokojní boli aj Oskarovi pracovníci, ktorí za posledný mesiac odviedli spolu s dodávateľom obrovský kus práce. Nekonečne veľakrát museli počúvať slovíčko "Prečo?". A hľadať odpovede na ťažké otázky. A často odpovedať na hlúpe ťažké otázky!
Ale o tom to je! Ak sa neopýtam, aj keď hlúpo, nič sa nedozviem...
Autor pracuje ako poradca pre bubbyloon, s.r.o. http://www.facebook.com/pages/Bubbyloon/112707695474453?sk=info
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára