štvrtok 13. októbra 2011

Odhlasujme navýšenie Eurovalu, ALE...

Neviem aké boli kompromisné návrhy pri rokovaniach SaS a ostatných politických strán, ktoré neprešli. Ale myslím si, že ak „naši“ poslanci odhlasujú Euroval, a naozaj konajú v záujme súčasných aj budúcich občanov Slovenska, mali by to urobiť s týmito podmienkami:

1.      Budeme ručiť v plnej výške (nášho ručiteľského podielu) za záväzky všetkých členov eurozóny, ktorí sa správajú zodpovedne a vplyvom nepriaznivých okolnosti (nie vlastnou vinou) sa dostanú do problémov,

2.      Budeme ručiť za záväzky členov eurozóny, ktorí na ich splatenie najprv použijú peniaze získané z predaja vlastného majetku (podielov v štátnych podnikoch, zlatých rezerv, ostrovov, prístavov...)

3.      Budeme ručiť za záväzky členov eurozóny, ktorí ešte pred požiadaním o pomoc z Eurovalu spustia také reformy, pomocou ktorých v najbližšom roku (alebo najneskôr do dvoch rokov) dosiahnu vyrovnaný štátny rozpočet a prestanú zvyšovať svoj štátny dlh v absolútnych číslach (nie v pomere k HDP).

4.      Budeme ručiť za záväzky všetkých členov eurozóny, ktorí okamžite znížia výdavky štátu v pomere k HDP na úroveň výdavkov Slovenska.

5.      Budeme ručiť za záväzky členov eurozóny, ktorí v rámci reforiem dosiahnu zníženie priemerného dôchodku na úroveň priemerného dôchodku na Slovensku (alebo maximálne jedenapol násobok slovenského priemerného dôchodku).

6.      V prípade, že vláda krajiny, ktorá požiada o pomoc (plnenie z ručenia), nebude schopná vo svojej krajine presadiť takéto reformy, krajina prejde pod nútenú správu Eurovalu (alebo inej medzinárodnej organizácie).

Kto používa obyčajný zdravý sedliacky rozum, pre toho musia byť tieto podmienky rozumné. A myslím tým aj všetkých poslancov nášho parlamentu.  

pondelok 10. októbra 2011

Euroval. Kto sú tí banditi?

Dnes ráno som si prečítal článok „Euroval: rozprávka o múdrom Maťkovi a bláznoch“ od Jozefa Kostelanského. http://kostelansky.blog.sme.sk/c/276925/Euroval-rozpravka-o-mudrom-Matkovi-a-blaznoch.html. Celkom zaujímavé čítanie a rozumné argumenty, hodné zdravého sedliackeho rozumu.
Do diskusie k článku sa zapojil čitateľ saso pocmarany, ktorý písal o banditoch a kovbojovi a obhajoval súčasné záchranné mechanizmy. Napísal (citujem):

Opat ziadny argument, zas len same frazy:
"Určite príde menšia či väčšia dočasná kríza. Ale tá príde tak či tak, a čím príde neskôr, tým bude väčšia."
.
Nikto nevie s urcitostou, co pride, len privrzenci SaS... A cim neskor kriza pride, tym bude vacsia, lebo ... lebo... no asi lebo MEDVED. Na nic viac sa nezmozete?
.
Ked uz pouzivate rozpravky a pribehy ako analogie, tak tie musia mat hlavu a patu:
Si predstavte, ze stoji kovboj, v ruke ma revolver a proti nemu stoji 12 banditov s holymi rukami. Oni vidia, ze ma revolver, takze vedia, ze ma maximalne 6 nabojov. Kovboj vyhlasi, ze kto sa priblizi na viac nez 5 metrov, tak toho zastreli. Bandita (investor) teda sam nic nezmoze, ale spolu su banditi (trh) silnejsi ako kovboj.
.
Ako rozmysla bandita? Ak by sa na kovboja vrhli vsetci naraz, tak 6 padne 6 prezije. Kazdy bandita vsak chce ostat nazive (presne ako investori na trhu). Tesne pred utokom na kovboja teda bandita zacne rozmyslat, ze vsak co ak by som zostal stat, nech kovboja chytia ostatni jedenasti banditi. Ibaze takto rozmyslaju vsetci banditi a ked pride na lamanie chleba, tak z 12tich vyrazia maximalne tak jeden, ktoreho kovboj pohodlne odpraskne a status quo zostava zachovane. A vsimnime si, ze minul zo 6 nabojov len 1 a prezil proti 12 banditom! (Cize ziadne 2 biliony na euroval by sa neminuli, i ked sluzia ako kredibilna hrozba)
.
Mnozstvo banditov, ktori budu ochotni sa na kovboja vrhnut teda zavisi od poctu nabojov, ktore ma kovboj k dispozicii a vobec nepotrebuje 12 nabojov, aby odstrasil 12 banditov. Co by sa vsak stalo, keby na scenu prisiel lovec motylov Risko, pristupil ku kovbojovi, zoberal mu zo siestich nabojov tri a povedal, ze to aj tak nema cenu, ze ho aj tak dostanu, takze radsej treba usetrit municiu blablabla?
.
Nuz kazdy z banditov si teraz v hlave prerata, ze sanca prezit, ak sa na neho vrhnu vsetci naraz, sa zvysila z 50% na 75% (ocakavane naklady z utoku klesnu). Cize ochota banditov do tohto suboju ist sa zvysi a v tomto pripade by sa na kovboja vrhlo viac banditov ako len jeden a mozno by ho aj dostali.
.
Pochopili sme o com je euroval?
.
PS: pre zufalcov: nie, nemam investorov za banditov, ide len o ilustraciu.


04.10.2011 1:06 | Oznám správcovi | Odkaz

Rád by som sa sasa pocmaraneho spýtal, či vôbec tuší, kto sú skutoční banditi.

Podľa mňa skutoční banditi sú:
- skorumpovaní politici (z Grécka, Talianska, Nemecka, Francúzska, Slovenska a tak ďalej)
- firmy ženúce sa za stále väčšími ziskami ZA KAŽDÚ CENU!
- chamtivé a nenažrané banky

A kto je ten kovboj? Alebo lepšia analógia: Kto sú tie kravy, ktoré banditi doja a vyciciavajú stále viac?
- obyčajní pracujúci ľudia (Gréci, Nemci, Taliani, Slováci...)

Mimochodom, ani tie kravy nie sú všetky rovnaké. Naša slovenská krava je po 20 ročnej diéte oveľa chudšia ako všetky ostatné. A napriek tomu, aj z tej malej kopy sena čo pre seba má, sa jej naši domáci banditi snažia uchmatnúť stále viac a viac. A rozdať to cudzím tučným kravám, aby sa aj naďalej mohli prežierať. A to len preto, lebo našim banditom to prikázali veľkí cudzí banditi. A verte mi, títo banditi nemajú holé ruky. Majú tie najhoršie zbrane. A kedykoľvek to bude v ich záujme, vždy ich aj použijú.  

Pre ľudí, ktorí nerozumejú zložitým vyjadreniam politikov som o tom napísal pár slov vo svojom predchádzajúcom blogu:

http://vengrin.blogspot.com/2011/10/divadlo-o-eurovale.html

Asi nebudem ďaleko od pravdy. Alebo sa predsa len mýlim?


sobota 8. októbra 2011

Divadlo o Eurovale

Divadlo o Eurovale (alebo ako Slovač západ životnou úrovňou nikdy nedobehne)

Hrajú:
· Banka Nemecká (alternuje Banka Francúzska...),
· Firma Nemecká (alternuje Firma Francúzska...),
· Politik Grécky (alternuje Politik Stredoeurópsky, Politik Slovenský, Politik Taliansky...),
· Nemec Zamestnaný (alternuje Francúz Zamestnaný...),
· Zamestnanec Stredoeurópsky (alternuje Zamestnanec Juhoeurópsky...)



Obraz 1 (jeden z mnohých pred rokom 2008, firmy a politici)

Firma Nemecká osloví Politika Gréckeho:
„Politik Grécky, kúp od nás pre svoju krajinu novú ponorku (obleky pre policajtov, informačný systém pre štátnu organizáciu...). Urobíme vám dobrú cenu. Len 100 miliónov euro.“

„Ale my ponorku (alebo iné...) nepotrebujeme. Už sme ich od vás kúpili desať. A ani s tými nevieme čo robiť. A na krku toľko dlhov, že nám už nikto nepožičia.“, hovorí Politik Grécky.

„Čo sa týka peňazí, porozprávam sa s Bankou Nemeckou, niečo vymyslíme. A urobíme ešte lepšiu cenu. Čo by si povedal na 200 miliónov euro?“, nedá sa Firma Nemecká.

„Naposledy sme od vás kupovali ponorku za 50 miliónov, prečo teraz 200? A koľko z toho budem mať ja?“, robí akože drahoty Politik Grécky.

„Cenu nerieš. Hovorí sa tomu riziková prirážka. To keby sme museli odpísať časť dlhu. Na druhej strane, 10 percent z dvesto je viac ako 10 percent z 50!“, pokračuje Firma Nemecká.

„Tak teda dobre, keď inak nedáš. Ale aby si nehovoril, že som nezjednával, navrhujem cenu 300 miliónov. Desať percent z 300 je viac ako z 200.“, uzavrel Politik Grécky.


Obraz 2 (banky a politici)

Banka Nemecká hovorí Politikovi Gréckemu: „Požičiame vám 300 miliónov euro, aby ste si mohli kúpiť novú ponorku, ktorú tak veľmi potrebujete. A požičiame vám ďalších 500 miliónov, aby ste nám mohli splatiť staršie pôžičky. Bude to na desať rokov s 20 percentným úrokom. Veď ste náš najlepší klient. Zarobili sme už na vás oveľa viac, ako sme vám požičali!“

„Dobre.“, potešil sa Politik Grécky. "Ale kto to bude splácať?"

„S tým si nerob starosti." Hovorí Banka Nemecká. „Vymyslíme Euroval a zaplatia to všetci. Aj deti a vnuci hlúpych Slovákov.  veď musia byť s nami solidárni. Chi chi chi. A nám zostanú zisky a ty sa budeš mať tiež dobre.“



Obraz 3 (obyčajní ľudia, október 2011)

A tento poznáte? Štyria kamaráti išli na pivo. Nemec Zamestnaný (Nemec), Francúz Zamestnaný (Francúz), Zamestnanec Stredoeurópsky (Slovák) a Zamestnanec Juhoeurópsky (Grék).

Nemec: „Chlapi, makám od rána do večera pre Firmu Nemeckú, robíme ponorky pre Grécko. A predávame im ich s vysokým ziskom. Nadriem sa, ale slušne zarobím. Mesačne aj 3500 euro. To je u nás priemerný plat.“

Francúz: „Ja až tak ťažko nepracujem. Robím v Banke Francúzskej. Požičiavame Grécku peniaze za nenormálne vysoké úroky. Aby si Gréci mohli žiť na vysokej nohe. Aby si od našich firiem kupovali naše výrobky a služby. Ale tiež dostávam len priemerný plat. U nás je to 3000 euro mesačne.“

Grék: „Chlapi, nemáte sa čím chváliť. Ja pracujem..., pardon, som zamestnaný, v gréckej štátnej správe. Dopoludnia nerobím skoro nič. Potom máme všetci siestu. Popoludní sa tvárim, že akože niečo robím. A večer sa v taverne zabávam s kamarátmi a politikmi. A môj mesačný plat je oveľa vyšší ako 2500 euro, čo je grécky priemer.“

Slovák: Spomenul si na svoju mesačnú mzdu, ktorá je hlboko pod slovenským priemerom 860 euro a len si vzdychol.

Nemec vypil 10 pív. Francúz 10 koňakov. Grék dve fľaše najdrahšieho vína. Slovák pil celý večer len vodu z vodovodu.

V tom prišiel čašník s účtom: „Kto bude platiť?“

Nemec, Francúz a Grék jednohlasne: „No predsa každý rovným dielom. Musíme si byť navzájom SOLIDÁRNI!!! Lebo inak nebudeme kamaráti!!! BUBUBU!!!“. A Slovák si požičal od Nemca a Francúza, aby im aj Grékovi mohol prispieť na ich vysokú životnú úroveň. Lebo nechce prísť o takých dobrých kamarátov.


Ak chcete prispieť ďalším obrazom do tejto hry, napíšte mi. Dobrú noc.

A šírte tento leták ďalej, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo, prečo by sme mali platiť naše peniaze do Eurovalu.

O banditoch z Eurovalu si môžete prečítať v článku: http://vengrin.blogspot.com/2011/10/euroval-kto-su-ti-banditi.html


 

štvrtok 19. mája 2011

Štátna regulácia alebo slobodný trh?

Nedávno som sa zúčastnil zaujímavej akcie, na ktorej prednášal profesor Tom G. Palmer z Cato University (Washington D.C., USA). Na konci jednej zo svojich prednášok hovoril o plusoch a mínusoch zásahov štátu do ekonomiky. Ukázal nám niekoľko zaujímavých obrázkov. Rád by som sa s vami podelil o jeden z nich. Som presvedčený, že by si tento krátky článok malo prečítač čo najviac ľudí. Aby sa trochu zamysleli nad tým, čo sa u nás deje. Preto kľudne posielajte linku na článok svojim priateľom. 

Táto fotka je pre všetkých, ktorí sú presvedčení, že masívna štátna regulácia (zákazy, príkazy, dotácie, obmedzenia, zložitá legislatíva...) nás zachráni pred všetkým, čo nám hrozí. Pre všetkých, ktorí si myslia že štát sa o nich postará aj keď ani prstom nepohnú. Pre všetkých, ktorí sú zástancami silného solidárneho sociálneho štátu.


Je to nočná satelitná fotka dvoch štátov, ktoré sa stali súčasťou obrovského pokusu. Južná Kórea a Severná Kórea. Na začiatku mali oba štáty úplne rovnaké podmienky. Ale každý z nich sa vybral inou cestou.

Sever začal budovať solidárnu socialistickú štátom riadenú a regulovanú spoločnosť. Štát sa stará o všetko a všetkých. Dnes sú všeci obyvatelia severnej časti poloostrova rovnako chudobní. Priemerný ročný príjem na obyvateľa je 1200 amerických dolárov.

Juh sa rozhodol pre cestu slobody a trhového hospodárstva. Príkazy a štátnu reguláciu nahradila sloboda,  motivácia a zodpovednosť jednotlivcov za seba a svoju rodinu. Žije tu asi 10 percent chudobných, 10 percent veľmi bohatých a 80 percent stredne bohatých ľudí. Priemerný ročný príjem na obyvateľa kapitalistického juhu je 19000 amerických dolárov, čiže 15 krát viac ako v socialistickom severe.

Vrátim sa k fotke. Určitým obrazom bohatstva kapitalistického juhu je jeho rozsiahle večerné SVETLO. Obrazom chudoby socialistického severu je jeho večerná TMA. Pre tých, ktorí nevedia, ktorá Kórea je severná a ktorá južná, je druhý obrázok. North znamená sever a South je juh :)

A pre najzarytejších pochybovačov ešte jedna otázočka. Alebo malý jednootázkový test.

Čo myslíte, odkiaľ prišli na Slovensko firmy Hyunday, KIA a Samsung, ktoré dávajú prácu tisíckam našich ľudí?

a) z rozloženého socialistického severu

b) z hnusného kapitalistického juhu

piatok 22. apríla 2011

Iný návrh nového sociálneho systému

A. Cieľový stav (po skončení prechodných období)

Predstavte si, že existuje sociálny systém postavený na štyroch pilieroch: osobnom sociálnom účte občana, dobrovoľnom sociálnom poistení, dobrovoľnom investovaní a záchrannej sociálnej sieti. Systém, ktorý dáva ľuďom slobodu a motivuje ich k vyššej miere zodpovednosti za seba a svoju rodinu. Systém, ktorý sa v prípade núdze postará o slabých ale aj odmeňuje tých, ktorí do neho prispievajú. Systém, ktorý je skutočne spravodlivý, efektívny a hlavne finančne dlhodobo udržateľný.


1. pilier: Osobný sociálny účet občana

Zdroje

Zdrojom finančných prostriedkov pre prvý pilier sociálneho systému (osobný sociálny účet občana) sú povinné príspevky formou jedného sociálneho odvodu vo výške legislatívou určeného percenta zo všetkých príjmov občana (bez výnimiek) až do maximálneho vymeriavacieho základu. Odvedené príspevky sú oslobodené od dane z príjmov (sú odpočítateľnou položkou základu dane).

Občan svojim odvodom prispieva nielen na svoj osobný sociálny účet, ale aj na solidárny sociálny účet a môže prispievať na osobné účty jemu blízkych ľudí (deti, rodičia, manžel/manželka, partner).

Celkové percento odvodu je nižšie pre mladých ľudí, s pribúdajúcim vekom sa postupne zvyšuje (do 30 rokov 20%, od 30 do 40 rokov 30%, od 40 do 50 rokov 35%, nad 50 rokov 40%). Tento spôsob postupného zvyšovania percenta odvodu rieši tri problémy.

Prvým je skutočnosť, že podstatnú časť reálne potrebnej zdravotnej starostlivosti ľudia čerpajú v posledných rokoch života (čím je človek starší, tým viac chorľavie).

Druhým problémom je inflácia, ktorá je v prípade dôchodkov zanedbateľná pri (kvôli demografickému vývoju trvalo neudržateľnom) priebežnom systéme, ale pri sporení si na vlastný dôchodok (v súčasnosti 2. pilier) jej vplyv na výšku úspor (ich znehodnocovanie) nie je zanedbateľný. Preto je pre občana výhodnejšie, ak si na svoj osobný sociálny (to znamená aj dôchodkový) účet odkladá menej peňazí v mladosti a viac v staršom veku.

Tretím je skutočnosť, že ľudia v mladšom veku sa osamostatňujú, zakladajú si rodiny, zabezpečujú bývanie. Tieto aktivity sú finančne pomerne náročné, preto je vhodné im v tomto životnom období ponechať k dispozícii viac zarobených peňazí.

Použitie

Finančné zdroje, ktoré sa postupne akumulujú na osobnom sociálnom účte občana sú určené na financovanie bežnej zdravotnej starostlivosti, na podporu preklenutia období pri dočasnej strate príjmu (práceneschopnosť, strata zamestnania a pod.) a zabezpečenie vyššej kvality života po odchode do dôchodku.

Občan, vlastník osobného sociálneho účtu, sa sám rozhoduje o svojom veku odchodu do dôchodku. V prípade, že na osobnom sociálnom účte nemá dostatok finančných prostriedkov na predpokladanú dobu dožitia a existuje reálna hrozba že bude odkázaný na sociálnu záchrannú sieť (4. pilier), vek odchodu do dôchodku je zhodný s aktuálnym očakávaným vekom dožitia na Slovensku zaokrúhlený na celé roky nadol.

Finančné zdroje naakumulované na osobnom sociálnom účte občana sú vlastníctvom občana a predmetom dedičstva.

Občania, ktorí na svojom osobnom sociálnom účte nemajú z akéhokoľvek dôvodu žiadne finančné prostriedky (neprispievajú do neho, vyčerpali ho), padnú do sociálnej záchrannej siete.


2. pilier: Dobrovoľné sociálne poistenie občana

Zdroje

Zdrojom pre druhý pilier sociálneho systému je dobrovoľné štátne alebo komerčne sociálne poistenie, ktoré kryje riziká náhodných životných situácií (vážna choroba, nutnosť drahej liečby, úraz), prípadne zabezpečuje nadštandardné riešenie nepriaznivých životných situácií.

Výška poistného nezávisí od príjmu občana. Závisí od rozsahu poistených rizík, ktoré sú v rámci poistného vzťahu kryté, výšky spoluúčasti poistenca na úhrade nákladov a od posúdenia rôznych vplyvov (rizikových faktorov) zvyšujúcich alebo znižujúcich pravdepodobnosť vzniku poistnej udalosti.

V prípade, že má občan na svojom osobnom sociálnom účte naakumulovaný dostatočne vysoký objem finančných prostriedkov, môže uhrádzať poistenie zo svojho sociálneho účtu (prvý pilier).

Použitie

Poisťovňa financuje poistencovi finančne náročnú zdravotnú starostlivosť až do výšky dohodnutého poistného krytia (operácie, onkologická liečba, liečba v zahraničí a pod.). Okrem toho poisťovňa poskytne poistenému občanovi finančné plnenie aj v prípade vzniku inej poistnej udalosti, ktorá je zahrnutá do predmetu zmluvy o sociálnom poistení, vrátane nadštandardného riešenia mimoriadnych životných situácií.


3. pilier: Dobrovoľné investovanie a sporenie

Zdroj

Zdrojom pre tretí pilier sociálneho systému sú voľné finančné zdroje občana.

Použitie

Občan má právo dobrovoľne rozhodnúť o tom, čo urobí so svojimi voľnými finančnými prostriedkami. Môže ich minúť na drahšie jedlo v reštaurácii, luxusnejšiu dovolenku, krajšie šaty a topánky, novšiu elektroniku alebo tieto peniaze slobodne investovať do čohokoľvek. Uvádzam niektoré príklady viac alebo menej rozumného investovania:

a)    Do vlastného a kvalitnejšieho bývania (vlastný byt, zateplenie domu a pod.).
b)    Do vlastného vzdelania a vzdelania svojich detí.
c)    Rýchlejšie splatenie hypotéky a úverov.
d)    Založenie vlastného podnikania.
e)    Nákup akcií, podielov v spoločnostiach, podielov vo fondoch, drahých kovov, predmetov trvalej hodnoty, nehnuteľností a pod.
f)     Dobrovoľné vklady na svoje osobné účty v stavebných sporiteľniach, DSS, DDS a pod.
g)    Odkladanie si peňazí na vkladnú knižku, účet v banke alebo do pančuchy v skrini.
h)    Odovzdanie peňazí nebankovým finančným subjektom sľubujúcim vysoké výnosy.

A to všetko s využívaním  príslušných výhod a so znášaním všetkých rizík súvisiacich s tým ktorým spôsobom investovania.


4. pilier: Záchranná sociálna sieť

Zdroje

Zdrojom pre záchrannú sociálnu sieť  je štátny rozpočet (daňové príjmy), časť sociálneho odvodu a dobrovoľné príspevky občanov, firiem, prípadne zbierky charitatívnych organizácií.

Použitie

Záchranná sociálna sieť poskytuje sociálne životné minimum pre občanov, ktorí nemajú alebo stratili schopnosť zabezpečiť si príjem potrebný na prežitie iným spôsobom a nemajú žiadne zdroje v prvých troch pilieroch sociálneho systému, vrátane sociálnych dôchodkov.

Záchranná sociálna sieť financuje základnú nízkonákladovú zdravotnú starostlivosť občanov, ktorí nemajú finančné prostriedky na svojich osobných sociálnych účtoch.


5. pilier: Štátna politika podpory

Zdroje

Zdrojom pre štátnu politiku podpory je štátny rozpočet (daňové príjmy).

Použitie

Podpora (regulácia) pôrodnosti, platby výpalného neprispôsobivým občanov atď. Tu sa dá toho navymýšľať naozaj veľa, ak na to budú zdroje.


Je mi jasné, že tento návrh nie je dokonalý. Preto ma zaujíma váš názor. Píšte a komentujte.

Ďakujem.

streda 13. apríla 2011

Druhá zložka biznis modelu - Model hrubého zisku

Druhou zložkou podnikateľského modelu je model hrubého zisku. Pomocou neho hľadáme odpoveď na otázku „Koľko nám ostane z príjmu, keď zaplatíme priame náklady na predaný tovar?“.


          Hrubý zisk (HZ) = Príjem (P) – Náklady na predaný tovar (NNPT)


NNPT zahrňujú všetky výdaje, ktoré priamo súvisia s výrobou alebo dodaním toho čo predávame. Zvykne sa vyjadrovať ako percento z príjmu, pričom rozpätie je od 0% do 100%. NNPT nezahŕňajú ďalšie náklady na podnikanie. Čím vyššie je percento hrubého zisku, tým lepšie.

Ak už máme vypracovaný príjmový model, musíme percentuálne vyjadriť hrubý zisk, ktorý očakávame z každého príjmu. Tiež by sme sa mali zamyslieť nad zložením toho, čo ponúkame (produkt, služba) a rozhodnúť, ktoré zložky môžeme presunúť na niekoho iného (znížiť náklady na predaný tovar).

Úspešné modely hrubého zisku vychádzajú z rozhodnutí o cenách na základe hodnoty, ktorú zákazníci kúpou získavajú (alebo ju vnímajú), čiže nielen na základe vynaložených nákladov, ako to robí väčšina firiem. 

Pri vytváraní modelov hrubého zisku existujú tri kľúčové prvky na ktoré by sme nemali zabudnúť:

  • Nové informačné technológie umožňujú vytváranie takých modelov hrubého zisku, v ktorých sa NNPT blížia k nule (a hrubý zisk k 100%).
  • Ak sa nám podarí vytvoriť model hrubého zisku, ktorý ďaleko prevyšuje všetky ostatné v danom odvetví, získame veľkú finančnú silu, ktorá nám umožní vyvinúť tlak na našich konkurentov tam, kde sú najviac zraniteľní.
  • Naša tvorba cien by nemala byť postavená len na nákladoch, ale aj na hodnote, akú zákazníci prisudzujú tovaru, ktorý predávame. Úzko to súvisí s príjmovým modelom. Pomocou metódy testovania hypotéz (budem sa jej venovať v niektorej z ďalších častí) môžeme zistiť, koľko sú zákazníci ochotní za naše produkty zaplatiť.
Našim cieľom je zabezpečiť pre svoju firmu taký hrubý zisk, ktorý jej dovolí rásť, platiť investorom, pokryť ostatné náklady a generovať čistý zisk.

Model hrubého zisku je možné vytvoriť pomocou troch základných prvkov:
  • Určenie rozdielu medzi cenou a NNPT v absolútnom aj v percentuálnom vyčíslení. Do akej miery dokážeme znížiť NNPT? Do akej výšky vieme zvýšiť ceny, aby ich zákazník ešte bol ochotný platiť?
  • Hospodárenie so zložkami hrubého zisku. Aké je percento hrubého zisku generujú jednotlivé zložky toho čo predávame? Aký je relatívny podiel menej ziskových a vysokoziskových zložiek na celkovom príjme?
  • Stratégia. Ktoré produkty sú pre nás zo strategického hľadiska také dôležité, že ich budeme predávať napriek nižšiemu hrubému zisku? Prečo? Akú konkurenčnú výhodu tým získame?
Na návrh modelu hrubého zisku budeme potrebovať jasné strategické myslenie a dôkazy (holé a pravdivé fakty). Dôkazy získame z existujúcich a dôveryhodných pozitívnych vzorov a z detailného prieskumu nákladov, ktoré súvisia s obstarávaním, výrobou a poskytovaním tovarov a služieb.

Ďalšou možnosťou sú naše nádeje a sny týkajúce sa príjmov a nákladov. Tieto však treba premeniť na hypotézy, ktoré musíme dôsledne otestovať a buď potvrdiť, alebo zamietnuť.

Ak máte otázky k modelu hrubého zisku, píšte na bm@bubbyloon.com. Nabudúce si povieme pár slov o prevádzkovom modeli, tretej zložke biznis modelu.

Alexander Vengrin, poradca, bubbyloon, s.r.o.

štvrtok 7. apríla 2011

Prvá zložka biznis modelu - Príjmový model

Prvou zložkou podnikateľského modelu je príjmový model. Dáva nám odpovede na otázky o našich budúcich zákazníkoch a o ich predpokladanej motivácii a očakávanom správaní:
  • Kto bude naše produkty (tovar, služby) kupovať?
  • Čo bude kupovať?
  • Prečo bude kupovať (aké potreby zákazníkov uspokojíme, alebo aké pôžitky im ponúkneme)?
  • Ako rýchlo (ako skoro), ako často a ako veľa bude nakupovať?
  • S akým úsilím a nákladmi na našej strane (čo nás bude stáť získanie každého jedného zákazníka, alebo každého opakovaného nákupu)?
  • Akú cenu je ochotný zákazník zaplatiť a akým spôsobom bude platiť (predplatné, platba za každé použitie v hotovosti, na faktúru so splatnosťou 30 dní)?
Príjem pri podnikaní predstavuje peniaze, ktoré nám zákazník dá za to, čo mu predáme. Našim zákazníkom je každý, čo nám zaplatí za čokoľvek, čo mu predáme.

Najpravdepodobnejšou a aj najčastejšou príčinou neúspechu príjmového modelu firmy je skutočnosť, že nemáme dostatočný počet zákazníkov, ktorí nám posielajú peniaze dostatočne včas, dostatočne často a v dostatočnom množstve na to, aby mohla naša firma fungovať.

Podmienkou úspešného príjmového modelu je uspokojenie potrieb zákazníkov, alebo poskytnutie zážitkov. Najlepšie podnikateľské príležitosti vznikajú z úspešného vyriešenia nejakej neuspokojenej potreby. Na spotrebiteľskom trhu je však často ešte dôležitejšie splniť túžbu alebo poskytnúť zážitok.

Pre inšpiráciu, aké potreby by som mohol uspokojovať, je vhodné urobiť si zoznam vecí, ktoré okolo nás nie sú úplne v poriadku alebo nie sú vykonávané tak ako by mohli byť. Odporúčam každému, aby si kúpil malý zápisník, nosil ho stále so sebou a do neho si zapisoval poznámky. Čo nefunguje tak ako má? A tiež aj nápady ako sa to dá zlepšiť. Verte mi, je toho naozaj veeeeeľmi veľa :).

A to s tým zápisníkom naozaj funguje. Sám ho používam. Za posledný mesiac do môjho "nápadníka" pribudla stovka nových nápadov na podnikanie. A niektoré z nich sú naozaj skvelé! Tak šup, šup, založte si svoj nápadník, pozorujte okolie a zapisujte. Budem rád, keď sa so svojimi skúsenosťami podelíte s ostatnými čitateľmi tohto blogu.
Ak máte otázky k príjmovému modelu, píšte na bm@bubbyloon.com. Nabudúce si povieme pár slov o druhej, rovnako dôležitej, zložke biznis modelu, modeli hrubého zisku.

Ak máte záujem dostávať upozornenia na nové príspevky, staňte sa sledovateľom tohto blogu.


Alexander Vengrin, podnikateľský poradca, bubbyloon, s.r.o.